Bejrút
5. augusta (TASR) - Už viac ako 100 obetí a vyše 4000 zranených si
vyžiadali mohutné výbuchy v prístave libanonského hlavného mesta Bejrút z
utorkového večera. Informovala o tom v stredu agentúra AFP s odvolaním
sa na údaje libanonského Červeného kríža.
"Doteraz evidujeme viac ako 4000 zranených a vyše 100 mŕtvych. Náš
tím stále vedie v zasiahnutých oblastiach pátracie a záchranné
operácie," uviedol v stanovisku libanonský Červený kríž.
Výbuchy spôsobili rozsiahle materiálne škody najmä v oblasti prístavu.
Predpokladá sa, že počet obetí ešte stúpne, keďže záchranári ešte
neprehľadali trosky všetkých zrútených a poškodených budov.
Bejrút bol vyhlásený za oblasť katastrofy a libanonský prezident Michel
Aún navrhol, aby sa v ňom na dva týždne zaviedol výnimočný stav,
informovala v noci na stredu televízia CNN. Rada obrany štátu
odporučila, aby na poriadok v meste dozerala armáda.
Úrady v aktualizovanej bilancii pripustili, že počet obetí sa ešte môže
zvýšiť. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na libanonské
ministerstvo zdravotníctva.
K dvom výbuchom, ktoré nasledovali krátko po sebe, došlo v prístave po 18.10 h miestneho času. Ich príčina zatiaľ nie je známa.
Tlaková vlna po výbuchoch spôsobila škody na mnohých budovách po celom
meste. Poškodená bola aj loď slúžiaca námornej misii Dočasných síl OSN v
Libanone (UNIFIL). Zranenia utrpelo niekoľko príslušníkov UNIFIL,
uvádza sa vo vyhlásení tejto misie OSN. Stav niektorých zo zranených je
vážny.
Vedenie krajiny zvolalo radu obrany štátu, ktorá na svojom večernom zasadnutí vyhlásila Bejrút za oblasť katastrofy.
Vzhľadom na škody na životoch, zdraví a majetku, ako aj vzhľadom na
hlbokú ekonomickú krízu, v ktorej sa Libanon už dávnejšie ocitol,
tamojšia vláda požiadala spriatelené krajiny o pomoc.
Viaceré štáty už na túto žiadosť reagovali a prisľúbili lekársku i humanitárnu pomoc.
Pripravenosť pomôcť prejavil aj Izrael, s ktorým je Libanon technicky stále vo vojnovom stave.
Pomoc Libanonu po explózii ponúkli EÚ, Francúzsko, USA, Irán aj Izrael
Európska únia vyjadrila Libanonu solidaritu a pripravenosť pomôcť po
obrovskej explózii neďaleko centra metropoly Bejrút. V utorok večer o
tom informoval predseda Európskej rady Charles Michel, ktorého citovala
tlačová agentúra DPA.
Aj Francúzsko je pripravené pomôcť Libanonu po explózii, pri ktorej v
utorok zahynulo najmenej 50 ľudí a vyše 3000 ďalších utrpelo zranenia.
Na svojom účte na Twitteri to oznámil francúzsky minister zahraničných
vecí Jean-Yves Le Drian.
"Francúzsko je vždy na strane Libanonu a libanonského ľudu. Je
pripravené poskytnúť pomoc; závisí len od libanonských úradov, aké
potreby nám oznámia," napísal Le Drian.
Podobne zareagovali USA, Irán a Izrael.
Americké ministerstvo zahraničných vecí pozorne sleduje správy o explózii v Bejrúte a už je pripravené "ponúknuť všetku možnú pomoc",
uviedol hovorca pre tlačovú agentúru Reuters. Ministerstvo podľa
hovorcu nemá žiadne presné informácie o príčine explózie, ale úzko
spolupracuje s úradmi, aby sa zistilo, či incident nepostihol aj
nejakých občanov Spojených štátov.
"Irán je pripravený pomôcť Libanonu akýmkoľvek potrebným spôsobom,"
napísal v utorok večer na Twitteri iránsky minister zahraničných vecí
Mohammad Džavád Zaríf po smrtiacom výbuchu, ktorý otriasol Bejrútom.
"Naše myšlienky a modlitby venujeme veľkému a nezlomnému ľudu
Libanonu. Ako vždy, Irán je plne pripravený poskytnúť pomoc akýmkoľvek
potrebným spôsobom. Zostaň silný, Libanon," uviedol v tweete Zaríf.
Izraelský minister obrany Benny Ganc aj minister zahraničných vecí Gabi
Aškenazi ponúkli Libanonu zdravotnícku a humanitárnu pomoc. "Ide o nehodu spôsobenú požiarom," povedal Aškenazi s tým, že nemá dôvod neveriť správam z libanonskej metropoly.
Seizmológovia: Výbuchy v Bejrúte mali silu ako zemetrasenie s magnitúdom 4,5
Libanonský premiér Hasan Dijáb v utorok žiadal potrestanie osôb
zodpovedných za dva mohutné výbuchy, ktoré podvečer otriasli prístavom v
Bejrúte a vyžiadali si najmenej 60 obetí a stovky zranených.
"To, čo sa dnes stalo, nezostane nepotrestané. Tí, ktorí sú zodpovední za túto katastrofu, za to aj zaplatia," vyhlásil Dijáb v televíznom prejave.
Dijáb súčasne požiadal o pomoc všetky krajiny, ktoré "sú priateľmi a bratmi Libanonu a majú ho radi", aby "stáli po našom boku a pomohli nám zaceliť tieto hlboké rany".
Svoju pomoc už medzičasom ponúkli EÚ, USA, Francúzsko, Rusko, Turecko,
viaceré štáty Perzského zálivu, ako aj Izrael, ktorý je technicky s
Libanonom stále vo vojnovom stave.
Židovský štát ponúkol Libanonu lekársku a humanitárnu pomoc. Agentúra
AFP pripomenula, že táto ponuka prišla po tom, ako sa v uplynulých dvoch
týždňoch výrazne zvýšilo napätie medzi dvoma susednými štátmi.
Izraelská armáda však v utorok večer vydala vyhlásenie, že "nastal čas
dať konflikt bokom" a pomôcť Libanonu.
Nemenovaný predstaviteľ libanonskej bezpečnostnej služby predtým
pripustil, že v prístave zrejme vybuchli materiály, ktoré boli
skonfiškované a uskladnené v tamojšom sklade už "celé roky".
Premiér Dijáb vo svojom prejave avizoval zverejnenie nových faktov o "tomto nebezpečnom sklade, ktorý existuje už šesť rokov, od roku 2014".
Podľa jordánskych seizmológov mal výbuch intenzitu rovnajúcu sa zemetraseniu s magnitúdou 4,5.
Otrasy pocítili aj v cyperskom hlavnom meste Nikózia, vzdialenej od Bejrútu 250 kilometrov.
V dôsledku výbuchu a tlakovej vlny sa fasády budov blízko prístavu
zrútili. Bytové domy a kancelárske budovy sú poškodené v celom meste.
Škody na svojich budovách hlási aj viacero zahraničných zastupiteľstiev
vrátane ruského a fínskeho. Podľa agentúry AFP zranenia utrpeli
zamestnanci ruskej aj nemeckej ambasády.
Podľa agentúry TASS v Libanone boli večer problémy s internetovým
pripojením. Zatiaľ nie je jasné, či to súvisí s explóziami v bejrútskom
prístave.
Dijáb: V prístavnom sklade v Bejrúte bolo asi 2750 ton dusičnanu amónneho
Libanonský premiér Hasan Dijáb v noci na stredu informoval, že v
prístavnom sklade v Bejrúte, kde v utorok podvečer došlo k dvom mohutným
výbuchom, sa nachádzalo asi 2750 ton dusičnanu amónneho.
Dijáb podľa svojho hovorcu označil za neprijateľné, že "2750 ton dusičnanu amónneho bolo v sklade šesť rokov bez toho, aby boli prijaté preventívne opatrenia".
"Je to neprijateľné a my o tom nemôžeme mlčať," uviedol hovorca s odvolaním sa na vyjadrenie premiéra na zasadnutí rady obrany štátu, ktoré sa konalo v utorok večer.
Dusičnan amónny je biela kryštalická látka používaná ako
poľnohospodárske hnojivo, dezinfekčný prostriedok vody a vďaka svojim
oxidačným vlastnostiam aj v pyrotechnike. Dusičnany amoniaku sú tiež
používané na úpravu rýchlosti detonácie iných výbušnín.
Dva výbuchy v bejrútskom prístave, ktoré nasledovali v utorok po 18.10 h
miestneho času krátko po sebe, si vyžiadali najmenej 73 obetí na
životoch a vyše 3700 zranených, informovala agentúra AFP.
Úrady v utorok večer aktualizovanej bilancii pripustili, že počet obetí
sa ešte môže zvýšiť. Austrálska vláda v stredu potvrdila, že medzi
obeťami je aj jeden Austrálčan.
Podľa agentúry AFP výbuchy, ktoré otriasli celým mestom, vyvolali v jeho
uliciach paniku a chaos. Miestne nemocnice sú výbuchmi poškodené a plné
zranených. Mnohých pacientov previezli preto z Bejrútu do iných miest.
Červený kríž vyzval na bezodkladné darovanie krvi. Spravodajský portál
L'Orient-Le Jour informovali, že v stredu v Bejrúte spustia prevádzku
troch poľných nemocníc.
V celom meste i krajine sa zdvihla vlna solidarity: ľudia si navzájom
pomáhajú pri pátraní po nezvestných príbuzných či priateľoch, poskytujú
strechu nad hlavou tým, ktorých domy v Bejrúte boli výbuchmi vážne
poškodené, lekári otvorili svoje ambulancie a ošetrujú ranených.
Príčina výbuchov, ktoré spôsobili aj veľké materiálne škody, nateraz nie
je jasná, ale riaditeľ libanonskej tajnej služby Abbás Ibráhím už v
utorok večer uviedol, že v mestskom prístave boli skladované zhabané
výbušné materiály.
Podľa libanonskej televízie LBC International k výbuchom došlo údajne počas zváračských prác.
Trump: Americkí generáli si myslia, že v Bejrúte explodovala bomba
Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že utorkové mohutné výbuchy v Bejrúte "vyzerali ako hrozný útok". Informovala o tom agentúra AFP.
Trump vysvetlil, že sa stretol s americkými generálmi, podľa ktorých výbuchy v bejrútskom prístave spôsobilo niečo ako bomba.
"Zdá sa, že podľa nich - a oni to vedia lepšie ako ja - to bol útok," uviedol Trump. "Bolo to dáka bomba," vyhlásil.
Na úvod svojej tlačovej konferencie venovanej epidémii vyvolanej
koronavírusom Trump vyjadril Libanonu sústrasť v mene Spojených štátov a
zopakoval, že jeho krajina "je pripravená" pomôcť.
Úrady v utorok večer aktualizovanej bilancii pripustili, že počet obetí
sa ešte môže zvýšiť. Austrálska vláda v stredu potvrdila, že medzi
obeťami je aj jeden Austrálčan.
Podľa agentúry AFP výbuchy, ktoré otriasli celým mestom, vyvolali v jeho
uliciach paniku a chaos. Miestne nemocnice sú výbuchmi poškodené a plné
zranených. Mnohých pacientov previezli preto z Bejrútu do iných miest.
Červený kríž vyzval na bezodkladné darovanie krvi. Spravodajský portál
L'Orient-Le Jour informoval, že v stredu v Bejrúte spustia prevádzku
troch poľných nemocníc.
Po výbuchoch v Bejrúte zranených hlásia ambasády Belgicka, Holandska a Nemecka
o dvoch mohutných výbuchoch, ku ktorým došlo v utorok podvečer v
Bejrúte, hlásia zranených ambasády Belgicka, Holandska a Nemecka
sídliace v blízkosti prístavu libanonskej metropoly. Uviedla to v utorok
tlačová agentúra Belga.
Šéf belgickej diplomacie Philippe Goffin prostredníctvom sociálnej siete
Twitter informoval, že veľvyslanectvo Belgicka bolo poškodené výbuchmi v
prístave.
Podľa jeho slov črepiny skla z okien rozbitých tlakovou vlnou "mierne
zranili" dvoch diplomatov a tiež dvoch rodinných príslušníkov personálu
ambasády.
Goffin v reakcii na výzvu libanonského premiéra Hasana Dijába pre
medzinárodnú spoločnosť o poskytnutie pomoci dodal, že Belgicko je
ochotné pomôcť pri prekonávaní následkov "tejto hroznej explózie" a jeho
rezort vyjde v ústrety aj Belgičanom žijúcim v Bejrúte, ktorí budú
potrebovať pomoc v súvislosti s ničivými výbuchmi.
Podľa agentúry Belga zranených zamestnancov hlásia aj veľvyslanectvá
Holandska a Nemecka, ktoré sa tiež nachádzajú v blízkosti prístavu.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí spresnilo, že momentálne nevie
posúdiť stav škôd na budove veľvyslanectva. Upozornilo, že vzhľadom na
rozsiahle škody v zničenej mestskej oblasti zatiaľ nemôže potvrdiť, či
medzi obeťami alebo zranenými sú aj nemeckí štátni príslušníci.
Holandské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že v dôsledku
výbuchov bolo na veľvyslanectve v Bejrúte zranených päť osôb, z toho
štyria zamestnanci a jeden ich rodinný príslušník.
Aún zvolal krízové zasadnutie vlády, Dijáb chce vyšetrovací tím
Libanonský prezident Michel Aún zvolal na stredu krízové zasadnutie
vlády, ktoré bude venované dôsledkom utorkového mohutného výbuchu v
bejrútskom prístave.
Podľa najnovšej bilancie ministerstva zdravotníctva si explózie vyžiadali životy najmenej 78 ľudí a okolo 4000 zranených.
Výbuchy spôsobili v meste aj veľmi veľké materiálne škody, najmä v
oblasti prístavu. Predpokladá sa preto, že počet obetí ešte stúpne,
keďže záchranári ešte neprehľadali ruiny všetkých zrútených a
poškodených budov.
Libanonská metropola Bejrút bola vyhlásená za oblasť katastrofy a Aún
navrhol, aby sa v nej na dva týždne zaviedol výnimočný stav, informovala
v noci na stredu televízia CNN. Rada obrany štátu v noci na stredu
odporučila, aby na poriadok v meste dozerala armáda.
Zatiaľ nie je jasné, čo výbuchy spôsobilo. Libanonský premiér Hasan
Dijáb v noci na stredu žiadal vytvoriť komisiu, ktorá by zistila príčiny
a prešetrila okolnosti výbuchov, informovala v stredu televízia
al-Džazíra. Prvé výsledky vyšetrovania majú byť známe do piatich dní.
Dijáb žiada pre vinníkov za výbuchy prísne tresty.
Viacero cudzincov je aj medzi zranenými. Zranenia utrpeli aj viacerí príslušníci misie OSN v Libanone, uviedli agentúrne zdroje.
Mnohé štáty sveta a organizácie, najnovšie Liga arabských štátov,
vyjadrili sústrasť pozostalým po obetiach a prisľúbili Libanonu lekársku
i humanitárnu pomoc. Pomoc už do Libanonu vyslali Francúzsko, Katar,
Irak i Kuvajt.
Zástupcovia rezortu obrany USA odmietli Trumpov výrok o "útoku" v Bejrúte
Traja predstavitelia amerického ministerstva obrany nemajú informácie,
ktoré by nasvedčovali, že mohutné výbuchy v libanonskom hlavnom meste
Bejrút boli dôsledkom útoku. Takto však o tragédii v Bejrúte hovoril
prezident USA Donald Trump počas brífingu v Bielom dome.
Úradníci, ktorí odmietli byť identifikovaní, však pre televíziu CNN uviedli, že "nevedia, o čom prezident hovoril".
Jeden zo zdrojov zdôraznil, že keby existovali náznaky, že šlo o útok,
malo by to za následok automatické zvýšenie ochrany amerických vojakov a
majetku USA v regióne.
"Keď už pre nič iné, tak v obave z odvetných útokov," spresnil zdroj. "Nič z toho sa zatiaľ nedeje," dodal.
Trump v noci na stredu na brífingu v Bielom dome vyhlásil, že utorkové mohutné výbuchy v Bejrúte "vyzerali ako hrozný útok".
Následne vysvetlil, že sa stretol s americkými generálmi, podľa
ktorých výbuchy v bejrútskom prístave spôsobilo niečo ako bomba.
"Zdá sa, že podľa nich - a oni to vedia lepšie ako ja - to bol útok," uviedol Trump. "Bolo to dáka bomba," vyhlásil.
Na úvod svojej tlačovej konferencie venovanej epidémii vyvolanej
koronavírusom Trump vyjadril Libanonu sústrasť v mene Spojených štátov a
zopakoval, že jeho krajina "je pripravená" pomôcť.
Pokiaľ ide o príčinu výbuchov, z Libanonu zatiaľ prichádzajú protichodné
správy: najprv sa explózie pripisovali požiaru v sklade s
pyrotechnikou, neskôr sa objavila verzia, že výbuchy spôsobili zhabané "vysoko výbušné materiály". Televízia CNN však informovala, že libanonskí predstavitelia neoznačujú výbuchy za útok.
Očití svedkovia uvádzajú, že najmä druhá explózia bola veľmi silná a nad miestom výbuchu sa vytvoril oblak v tvare hríba.
"Bolo to ako atómová bomba," uviedol podľa agentúry AFP
nemenovaný obyvateľ Bejrútu, ktorý to sledoval z balkóna svojho bytu.
Dodal, že tlaková vlna ho potom hodila do vnútra bytu.